Biologická liečba chronickej myelocytovej leukémie

Najčastejším mechanizmom zodpovedným za rezistenciu proti imatinibu u pacientov s CML je rozvoj mutácií v BCR-ABL kinázovej doméne. Tieto mutácie vyvolávajú rôznu mieru rezistencie proti imatinibu a zatiaľ čo niektoré z nich môžu reagovať na zvýšené dávky imatinibu, iné sú rezistentné proti nilotinibu a ďalšie vykazujú zvýšenú mieru rezistencie proti dasatinibu. Ukazuje sa, že pokroky v molekulových metódach umožňujú lepšie porozumieť podstatu choroby, zvážiť benefit a riziko terapie, individualizovať terapeutický prístup a prispôsobiť liečbu CML včas tak, aby sa minimalizovalo riziko progresie do akcelerovaných fáz.

Čo je to chronická myelocytová leukémia?

Chronická myelocytová leukémia (CML) je klonálna myeloproliferatívna neoplázia (MPN), pre ktorú je charakteristická prítomnosť tzv. Philadelphia chromozómu (Ph). Vzniká recipročnou translokáciou medzi chromozómami 9 a 22 a jeho produktom je fúzny gén BCR/ABL. Asi u 5 % pacientov s CML sa nedá dokázať Ph chromozóm, ale majú dokázaný fúzny gén BCR/ABL. Priebeh ochorenia, ako aj liečba sú identické s klasickou Ph-pozitívnou CML. V ojedinelých prípadoch (Ph a BCR/ABL negativita) aj napriek podobnému obrazu v kostnej dreni a periférnej krvi ide o biologicky iné myeloproliferatívne ochorenie (1, 2).

CML bola prvýkrát opísaná v literatúre ako klinická entita už začiatkom 19. storočia, avšak až do roku 1960, t. j. do objavu Philadelphia (Ph) chromozómu, bol zaznamenaný iba veľmi malý pokrok v pochopení biológie tohto ochorenia. CML predstavuje vôbec prvé nádorové ochorenie, pri ktorom bola dokázaná genetická abnormalita. V roku 1960 bol v leukemických bunkách pacientov objavený Nowelom a Hungefordom malý chromozóm 22, nazvaný podľa miesta objavu – Philadelphia (Ph). Až Rowleyová v roku 1973 dokázala, že tento malý chromozóm vzniká recipročnou translokáciou distálnych segmentov dlhých ramien chromozómov 9 a 22.

V roku 1985 bol na základe translokácie potvrdený chimerický fúzny gén BCR/ABL. Jeho transkripciou vzniká BCR/ABL proteín, konštitutívne aktivovaná tyrozínkináza (TK), ktorá alteruje adhezívne vlastnosti buniek, aktivuje mitogénne signálne dráhy, zasahuje do proliferácie buniek a spôsobuje pokles apoptózy. Leukemické bunky sú zvýšene citlivé na oxidačný stres, dochádza k instabilite genómu a k poškodeniu prirodzených reparačných schopností DNA.

Chronická myelocytová leukémia s dôkazom cytogenetickej zmeny je modelový príklad toho, ako významne zasiahli objavy v nádorovej genetike do ďalšieho osudu pacientov. Boli to práve pokroky v molekulovej biológii, ktoré umožnili identifikovať fúzny gén, chimerický proteín a napokon vytvoriť malú molekulu, ktorá dokáže zmenený gén inhibovať.

Liečba chronickej myelocytovej leukémie

Tak ako sa menili názory na príčinu a biologickú podstatu CML, dochádzalo aj k zmenám v pohľade na liečbu. Do 60. rokov minulého storočia bola liečba CML výhradne paliatívna (busulfan, rádioterapia sleziny). Medián celkového prežívania (OS) sa pohyboval od 1 do 3 rokov, v závislosti od fázy, v ktorej bolo ochorenie diagnostikované. Oba terapeutické postupy však viedli k významnej toxicite, predovšetkým hematologickej a pľúcnej.

O 10 rokov neskôr bol zavedený do liečby inhibítor S-fázy bunkového cyklu- hydroxyurea, liek, ktorý dokázal účinne potlačiť príznaky ochorenia a u časti chorých aj navodiť hematologickú remisiu, avšak bez dosiahnutia cytogenetickej odpovede. Pre jeho leukemogénny potenciál, ako aj vedľajšie účinky nie je vhodný na dlhodobú liečbu CML. V súčasnosti sa tento inhibítor ribonukleotidreduktázy užíva v úvode terapie CML s cieľom rýchlejšej redukcie nádorovej masy.

V ďalšej časti si povieme viac o alogénnej transplantacii krvotvorných buniek, ako aj o inhibítoroch tyrozínovej kinázy.

Ďakujeme prof. MUDr. Elene Tóthovej, CSc. za možnosť publikovania na našom portály.