Diagnostika rakoviny pľúc

Diagnostika rakoviny pľúc

Pri diagnostike rakoviny pľúc je dôležité mať odpovede na tieto otázky:

– Aký je celkový zdravotný stav chorého ?
– Ide skutočne o nádor ?
– Ak áno, kde je umiestnený ?
– O aký druh nádoru ide ?
– Ako ďaleko ochorenie pokročilo? Rozšírilo sa do lymfatických uzlín?
– Sú prítomné aj ďalšie metastázy?
– Aká je výkonnostná rezerva pľúc?
– Ktorá liečba bude najúspešnejšia?

Len presná diagnóza umožní správne plánovanie liečby!

 

Vyšetrenie pri rakovine pľúc

Pri rakovine pľúc je potrebný celý rad vyšetrení

Celkové vyšetrenie 

V prvom rade treba chorého podrobiť celkovému základnému vyšetreniu, pričom sa zisťuje aj prítomnosť možných rizikových faktorov. Tie by mali lekárovi pomôcť pri stanovení správnej diagnózy.

Laboratórne vyšetrenie 

Vyšetrenie krvi a moču pomôže urobiť záver o celkovom zdravotnom stave chorého, o funkcii jednotlivých orgánov, najmä pečene a obličiek. Toto vyšetrenie sa robí aj kvôli narkóze, ak by prišla do úvahy operácia. Mikrobiologické vyšetrenie vykašľaných hlienov ukáže prípadnú infekciu v dýchacích cestách. Okrem toho sa určujú aj tzv. nádorové markery. Sú to látky pochádzajúce z nádoru a ľudské telo ich registruje ako cudzie látky. Rakovinové nádory pľúc tiež občas produkujú nádorové markery, ktoré sa dajú zistiť v krvi. Označujú sa CEA (karcinoembryonálny antigén), NSE (neurošpecifická enoláza) a SCC (antigén plochobunkového karcinómu).

Nádorové markery sa neobjavujú u všetkých chorých na rakovinu pľúc a môžu sa objaviť aj u zdravých ľudí. Ich prítomnosť môže diagnózu potvrdiť, ale ich neprítomnosť neznamená, že vyšetrovaný rakovinu nemá.

Bronchoskopia

Je to vyšetrenie priedušnice - jej vetvenia na hlavné, lalokové a segmentové priedušky - pomocou ohybného optického prístroja - bronchoskopu. Bronchoskopia patrí dnes k najdôležitejším štandardným vyšetrovacím metódam rakoviny pľúc. Má sa urobiť hneď, ak sa na röntgenovej snímke ukáže ložiskové zatienenie. Bronchoskopom možno nádor aj odfotografovať.

Biopsia

Pomocou bronchoskopu možno podrobne prezrieť priedušnicu a priedušky, a z podozrivého miesta odobrať kúsok tkaniva na mikroskopické vyšetrenie (histologické vyšetrenie). 

Cytologické vyšetrenie 

Ak v zornom poli bronchoskopu nevidno na sliznici priedušiek žiadne zmeny, dá sa pomocou zvláštnej kefky urobiť ster zo sliznice alebo urobiť výplach priedušky. Získaný bunkový materiál sa rozotrie na podložné sklíčko, ofarbí sa a vyšetrí pod mikroskopom na prítomnosť nádorových buniek. Týmto spôsobom sa dajú zistiť nádorové bunky aj vo vykašľanom hliene.

Mediastinoskopia

V celkovej narkóze sa malým rezom nad hrudnou kosťou zasunie do hrudníka optický systém, ktorým možno prehliadnuť medzihrudie a odobrať podozrivé lymfatické uzliny na histologogické vyšetrenie.

Diagnostické nabodnutie nádoru - punkcia 

Ak sa tkanivo na histologické alebo cytologické vyšetrenie nedá získať pomocou bronchoskopu, možno sa o to pokúsiť punkciou (nabodnutím) podozrivého miesta špeciálnou ihlou cez hrudnú stenu pri priamej kontrole röntgenom. Okrem priamej punkcie nádoru sa punkcia používa pri zisťovaní prítomnosti voľnej tekutiny (výpotok) v pohrudničnej dutine a pri zisťovaní jej pôvodu: zapalového alebo nádorového.

Röntgenové vyšetrenie 

Základným röntgenovým vyšetrením je jednoduchá snímka hrudníka, doplnená v prípade potreby sériu rezových hĺbkových snímok. Tak dostaneme prvú informáciu o mieste chorobného ložiska, prípadne aj o postihnutí lymfatických uzlín v pľúcnom
híle metastázami. Röntgenové snímky rôznych častí tela pomáhajú odhaliť vzdialené metastázy.

Bronchografia 

Pri röntgenovom vyšetrení priedušiek sa do nich vstrekne kontrastná látka. Na snímkach sa zobrazia zmeny v tvare priedušiek, prípadne sa zistí miesto upchatia priedušky. Dnes sa používa len v obmedzenej miere.

Počítačová tomografia (CT)

Je to moderná röntgenová zobrazovacia vyšetrovacia metóda, ktorou možno s veľkou presnosťou zistiť rozsah prvotného nádoru a podrobne vyšetriť stav lymfatických uzlín v pľúcnom híle i v medzihrudí (priedušnica, pažerák, veľké cievy a srdce). Pomocou CT vyšetrenia sa dá zistiť aj prítomnosť vzdialených metastáz v pečeni, mozgu a v iných orgánoch. CT účinne pomáha pri určovaní stupňa pokročilosti ochorenia a operability nádoru.

Magnetická rezonancia 

MR je veľmi nákladná zobrazovacia vyšetrovacia metóda, pri ktorej sa nepracuje s röntgenovým žiarením, ale so silným mgnetickým poľom. V diagnostike rakoviny pľúc sa bežne nepoužíva, uplatňuje sa len pri detailnom posudzovaní prípadného šírenia nádoru do medzihrudia, do oblasti veľkých ciev. MR pomáha aj pri určovaní stupňa pokročilosti ochorenia a operability nádoru.

Ultrazvokové vyšetrenie - sonografia (USG)

Sonografia sa priamo pri vyšetrovaní pľúc veľmi nepoužíva. Hrá však veľmi významnú úlohu pri zisťovaní vzdialených metastáz v pečeni, obličkách, nadobličkách alebo v iných orgánoch. Keďže sa pri USG nepracuje s röntgenovým žiarením, možno ju podľa potreby používať aj opakovane.

Scintigrafia skeletu (Gamagrafia)

Je to vyšetrenie kostí rádioaktívnou látkou. Touto metódou sa dajú zistiť druhotné zmeny v kostiach. Možno ňou odhaliť kostné metastázy ešte skôr ako röntgenovým vyšetrením. Má značný vplyv na stanovenie stupňa pokročilosti choroby a na určenie spôsobu liečby.

Pozitrónová emisná tomografia  (PET) 

Je jednou z metód nukleárnej medicíny. Využíva sa (pozitrónový) žiarič na zobrazenie aktívneho, živého nádorového tkaniva. Vyšetrenie môže pomôcť hlavne pri diagnostike a určení štádia ochorenia a pri posudzovaní odpovede na liečbu. Výhodne sa kombinuje s CT.