Premena zdravej bunky v rakovinovú bunku

Fáza iniciácie

V tejto fáze dochádza k takzvanému vzbudeniu bunky. Iniciácie je indukovaná radom transformujúcich onkogénnych faktorov, prokarcinogénov. Dochádza k mutácii v jadre bunky - poškodeniu nukleovej kyseliny. Vo väčšine prípadov po iniciáciačnej mutácie dôjde k samovoľnému opraveniu chyby alebo usmrtenie bunky. Ak však k tomuto nepríde, vzniká následne z normálnej bunky bunka rakovinová. Tá zo svojej podstaty začína nekontrolovateľne rásť a bujnieť. S touto fázou sú spojené aj proliferačné a antiproliferačné gény.

Proliferačné a antiproliferačné gény

V bunke sa vyskytujú proliferačné a antiproliferačné gény. Slovo „proliferácia“ znamená rast a bujnenie buniek. Proliferačné gény vystupujú ako protoonkogény a antiproliferačné gény zasa vystupujú ako gény tumor supresorové. Protoonkogény pôsobia dominantne. Stačí, aby zmutovala len jedna alela daného génu (alela je dedičný základ znaku, jedna z viacerých alternatívnych foriem génu), aby došlo k strate kontroly rastu. Tumor supresorového génu je však recesívny.

Protoonkogény a tumor supresorové gény

Pokiaľ dôjde k mutácii protoonkogénu, vznikne onkogén. Onkogény sa podieľa na vzniku rastových faktorov alebo ich receptorov. Rastové faktory sú proteíny uvoľnené jednou bunkou, ktoré ovplyvňujú rast bunky cieľovej. Tá zachytáva vysielaný signál pomocou receptorov. Nerakovinové bunky samé nerozhodujú o svojom raste, musia dostať signál z vonka. Ale bunky nádorové sa správajú nezávislo na svojom okolí a rastú a rozmnožujú sa bez zjavného príkazu zvonku. Môže za to poškodenie vyvolané onkogénmi, ktoré zmenia funkciu receptorov a bunka si myslí, že je stále obklopená rastovými faktormi, ktoré ju nútia k rastu.

Môže nastať aj situácia, keď bunka uvoľňuje rastový faktor do svojho najbližšieho okolia a ovplyvní tak samu seba. Ako keby rásla na základe svojho vlastného príkazu. Normálne – nerakovinové bunky však takto nefungujú.

Tumor supresorové gény majú účinok opačný. Kódujú proteíny, ktoré blokujú iné proteíny nesúce signál na množenie buniek. Pre príklad uveďme proteín pRb, kódovaný RB-génom. Jeho úlohou je kontrola transkripcia génov riadiacich priebeh bunkového cyklu. Pokiaľ dôjde k poškodeniu (mutácii) RB-génu, bunky nebudú obmedzované v nekontrolovanom bujnení.

Obdobnú funkciu má proteín p53 kódovaný P53-génom. Jeho funkcia spoíva v tom, že pri detekcii poškodenia DNA bunky zastaví jej rast a bunka má čas na reparáciu a uskutočnenie programovanej smrti. Avšak pri poškodení tohto génu dochádza k množeniu poškodených, mutovaných bunek .

 Fáza promócie

Fáza promócie trvá až niekoľko desiatok rokov. Vyžaduje dlhodobé pôsobenie promočného faktora, ktorým môže byť karcinogén z vonkajšieho prostredia. Napríklad to môžu byť zložky potravy ako prílišný príjem soli alebo tukov. Taktiež to môže byť hormonálne pôsobenie, pôsobenie rastových faktorov či onkogénneho vírusu. Funkcia promotora spočíva hlavne v stimulačnom účinku na delenie iniciovanej bunky. Počas proliferácie iniciovanej bunky dochádza k fixácii genetickej chyby vzniknutej mutácií.

Angiogenéza

Už vzniknutý nádor potrebuje k svojmu ďalšiemu rastu výživu z okolia. Čím je tento nádor väčší, tým ťažšie je preň zabezpečiť výživu pre bunky v jeho centre, ktoré nie sú v blízkom kontakte s okolitými tkanivami. Za týmto účelom si pokročilé nádory vytvárajú vlastný systém obehu krvi. Slúži im k tomu angiogenéza, proces novotvorby krvných kapilár. Angiogénny rastový faktor prinúti bunky z okolia „prerastať s nádorom“, tvoriť kapiláry a tak nádor zásobovať. Z prerastenosti nádoru kapilárami možno usudzovať jeho budúcu agresivitu a prognózu pacienta.

Fáza progresie

Vo fáze progresie už existujúci nádor zväčšuje svoju veľkosť a prerastá do svojho bezprostredného okolia. Pokročilou fázou progresie je vznik metastáz. Metastáza je druhotné ložisko nádorových buniek, ktoré sa na cieľové miesto dostalo z primárneho nádoru krvnými alebo lymfatickými cestami. Vo väčšinae prípadov sú práve početné metastázy príčinou úmrtí pri onkologických ochorení.