Zvládanie úzkosti, strachu a depresie pri boji s rakovinou

Ochorenie rakovinou je obrovským zásahom do života človeka a spája sa s psychickou reakciou ako je strach, úzkosť, depresia a stres. Všetky pojmy sa ovplyvňujú navzájom, úzkosť spôsobuje depresiu, strach zhoršuje celkový stres. Prítomnosť depresie, úzkosti, strachu a stresu je významným ukazovateľom kvality života u pacientov s nádorovým ochorením. Je dôležité zmierňovať tieto prejavy nielen kvôli zlepšeniu stavu pacienta, ale aj pre zníženie emocionálne záťaže rodinných príslušníkov. Najčastejšími problémami u onkologických pacientov sú "depresívne a úzkostné reakcie, ktoré sprevádzajú proces prijatia a adaptácie onkologického pacienta na závažnú chorobu."

Človek si uvedomuje bezprostredné ohrozenie svojho života a vymenované odozvy nastupujú v súvislosti s neistou budúcnosťou, s koncom života, s umieraním, s materiálnym zabezpečením rodiny a s obavou zo straty kontroly nad životom. Reakcie bývajú silnejšie a nepríjemnejšie úmerne k tomu, ako sa so situáciou pacient vyrovnáva, či ju prijmeme a postaví sa jej čelom, alebo či rezignuje a vzdá sa nádeje. Existujú niektoré strategické ciele zvládanie životných ťažkostí:

• Tolerovať - ​​uniesť to, čo nepríjemné sa deje
• Zachovať si tvár a pozitívny obraz samého seba
• Zachovať si emocionálne pokoj a duševnú rovnováhu
• Pokračovať v sociálnej interakcii - v živote s druhými ľuďmi

Strach

Strach je spojený vždy s konkrétnou situáciou alebo predmetom. Onkologicky chorý človek môže mať strach z očakávanej operácie, z rastu nádoru, sa zmien v súkromnom živote, strach z neznesiteľné bolesti, strach zo straty ľudskej dôstojnosti. Určitá hladina strachu je potrebná, pretože dokáže chorého stimulovať k reálnemu pohľadu na jeho stav. Nadmerný strach však paralyzuje. Strach zo smrti sa stane naliehavejším, keď sa chorý človek dozvie, že nádorové ochorenie postupuje, alebo že sa znovu objavilo.

Strach z rakoviny možno rozdeliť aj nasledovne:

• Strach z toho, čo rakovina môže znamenať - rakovina je v našej spoločnosti najobávanejšia choroba, pre veľa ľudí je synonymom smrti a ani lekárske pokroky toto všeobecné vedomie nezmenili. Rakovina je obávanou chorobou predovšetkým preto, príčina choroby je komplexná, liečba je všeobecne veľmi nepríjemná a obmedzuje človeka. Výsledok a dlhodobé prežitie je neisté.
• Strach z hospitalizácie - samotný fakt hospitalizácie je pre jedinca záťažovou situáciou, ktorá často býva lekármi a zdravotným personálom (zvyknutým na nemocničné prostredie) nedocenená alebo úplne prehliadaná.

Úzkosť

Naproti tomu prežívanie úzkosti nie je viazané na určitý vonkajší podnet. Prebieha v nevedomej sfére a spôsobuje neurčitú tieseň "z niečoho". Úzkosť je teda nepríjemný zážitok a býva nepríjemnejšia než strach, pretože očakávanie niečoho nepríjemného a neznámeho je horšie ako udalosť sama.

Medzi somatické a psychické prejavy úzkosti patria rozčúlenie, podráždenie, útlm, pasivita, niekedy až strnulosť, ustarostený až ustrašený výraz, neisté, nekoordinované pohyby, trenie končatín alebo svalové napätie, rýchla reč, zajakavá reč, roztržitosť, tendencia k zabúdaniu, rozšírené zrenice, zrýchlený tep, dych , zblednutie, sucho v ústach, nervozita, potenie, a iné. Pri úzkosti sa tiež môže meniť naše správanie, objavuje sa nepokoj, prechádzanie sa namieste, ohryzovanie nechtov, fajčenie, pitie alkoholu, upokojovanie sa jedlom, vyhýbanie sa určitým situáciám.

Prejavom úzkosti môže byť tiež nedodržiavanie liečebného režimu.

Pociťovanie úzkosti pri nádorovom ochorení je prirodzenou reakciou, úzkosť sa však značne zmenší, ak chorý človek a jeho rodina získa všetky potrebné informácie. Pacienti sa z úzkosťou vyrovnávajú rôznymi spôsobmi, všeobecne je známa Yalomova koncepcia boja proti úzkosti. Ide buď o presvedčenie o svojej vlastnej výnimočnosti, kedy je človek presvedčený o svojich výnimočných schopnostiach v boji s rakovinou alebo o vieru v posledného záchrancu, v Boha alebo iný spirituálny prvok, ktorý človeka v neistej a záťažové situácii zachráni.

Stres

Vyššie uvedené obavy, úzkosť a strach spolu s ťažkou životnou situáciou vyvolávajú u ľudí stres. V reakcii na stresovú situáciu nachádzame individuálne rozdiely. To, čo sa pre jedného človeka môže javiť ako veľmi ťažká skúška, iného rovnaká situácia nevyvedie z pokoja. Stres je do určitej miery prirodzená reakcia organizmu na záťaž či problém. Ako stres je chápaná taká zmena v organizme, ktorá môže v určitom stave ohrozenia vyvolať vysoký stupeň napätia, rozvrátiť zabehnuté schémy každodenného spôsobu konania, ktorá oslabuje mentálnu výkonnosť a vyvoláva subjektívne nepríjemné stavy vyčerpania. "Stresom je tiež nielen priame ohrozenie človeka, ale aj predvídanie takého ohrozenia a s tým spojený strach, bolesť, neistota, úzkosť." Ťažko existuje človek, ktorý by ochorenia rakovinou prešiel s chladnou hlavou.

Bol popísaný trojaký postoj voči stresovým faktorom. Človek sa vysporiadava s rakovinou ako:

• S nenapraviteľnou ujmou. Človek ľahko upadne do sebaľútosti a vylúči akúkoľvek možnosť zmeniť okolnosti, v ktorých sa nachádza.
• S nebezpečenstvom. Budúcnosť sa mu môže javiť vo veľmi temných farbách a to vďaka negatívnym dôsledkom tejto choroby. Stresový faktor bude vnímaný predovšetkým ako hrozba a budúcnosť sa bude očakávať s úzkosťou a neistotou.
• S výzvou. Výsledkom takéhoto prístupu bude hľadanie pozitívnych aspektov s energiou a nádejou, ktorá je výsledkom toho, že sa človek zameral na vytýčený cieľ.

Stres môže výrazne zhoršiť priebeh už existujúcej choroby a stať sa zdrojom pre vznik ďalších symptómov. Ovplyvňuje mieru našej pozornosti, naše myšlienky, pamäť, citovú oblasť, sebahodnotenie, reč, záujmy, energiu, spánok a naše vzťahy. Človek nebojuje iba s rakovinou, ale aj so stresom, ktorý choroba vyvoláva. Odporúča sa zhodnotiť, ktoré zmeny v našom živote vyvolala rakovina a ktoré sú dôsledkom stresu. Stres u onkologického ochorenia nie je aspekt, ktorý by zmizol po úspešnej liečbe, je to niečo stáleho, pretože títo ľudia sa často neustále obávajú návratu choroby.

Ako veľkým vyvolávačom stresu je rakovina, dokladá stupnice stresových udalostí, ktorú vypracovali dr. Richard H. Rahé a dr. Thomas H. Holmes. Choroba či zranenia sa objavujú vo svete na popredných priečkach. Ak vezmeme do úvahy tak závažnú chorobu, akou rakovina určite je, umiestnenie je úplne opodstatnené. Aj ľuďom, ktorí v minulosti dobre zvládali aj nepriaznivé životné situácie, sa pri rakovine a jej liečbe zvyšuje hladina stresu dokonca aj pri vykonávaní bežných denných činností.

Vyrovnanie sa so stresom z ochorenia môže veľmi pozitívne ovplyvniť liečbu a viesť k rýchlejšiemu uzdraveniu. V tejto oblasti vyrovnávania sa so stresom spôsobeným prítomnosťou rakoviny je obrovským prínosom psychológ, psychiater, špecializované zdravotné sestry, poradca alebo sociálny pracovník. Pacientov treba nielen podporovať, ale tiež aj učiť zručnostiam, ako zvládať aj pomocou terapie problémy a život s rakovinou.

Depresia

Ďalším vyskytujúcim sa príznakom je depresia. Depresia označuje intenzívne a dlhšie trvajúci stav beznádeje a smútku, ktorý postihuje onkologických pacientov v širokom rozsahu. Depresia je porucha emočného prežívania, hlavným príznakom je chorobný smútok, vedľa toho strata energie a záujmov, poruchy sebahodnotenia, nechuť k činnosti, pesimistický výhľad do budúcnosti, obmedzenie komunikácie s okolím, nesústredenosť, pocity viny, poruchy spánku, poruchy príjmu potravy, sexuálne poruchy, bolesti v tele, niekedy aj samovražedné myšlienky a pokusy o sebe vraždu.

Odhaduje sa, že 15 - 25% pacientov s nádorovým ochorením trpia depresiami. Zistilo sa, že ľudia s rakovinou bývajú pesimistickí, majú zvýšenú úroveň emocionálnej záťaže, sklon ľahko sa vzdávať a očakávajú málo podpory. Na vznik depresie má vplyv nielen prítomnosť samotnej choroby, ale aj strata viery, nádeje, zmyslu života, nezhody v rodinnom prostredí a obavy z nedokončenia životnej úlohy. Vplyvy depresie na liečbu a celkové uzdravovanie sú závažné, preto by mala byť depresia diagnostikovaná včas. Človek s depresiou potrebuje pomoc a podporu celého interdisciplinárneho tímu, rodiny a niekedy aj medikamentóznej liečby.

Boj s rakovinou je v každom smere veľkou fyzickou a psychickou záťažou. Nie je to však dôvod upadať do beznádaje. Myseľ je najmocnejším nástrojom, ktorý človek v tomto boji má a výrok ktorý sme si nechali na koniec, môže byť išpiráciou nie len pre chorých...: "Myseľ je všetkým. Staneš sa tým, na čo myslíš".