Kyselina listová a Vitamín B12

Okrem toho je kyselina listová esenciálna pri kľúčovej metabolickej reakcii, ako je metylizačný cyklus pri remetylizácii homocysteínu na metionín, takisto aj pri syntéze glycínu a serínu, a aj pri metabolizme histidínu.

Poruchy s premenou

Poruchy s premenou bioaktívnych derivátov kyseliny listovej sú asociované s aterosklerózou, karcinogenézou, embryogenézou a s rôznymi defektmi pri narodení. Určité antibiotiká a cytostatiká pôsobia priamo na blokovanie enzýmov v metabolizme folátov.

Metabolické dráhy kyseliny listovej a vitamínu B12 sú úzko navzájom prepojené a predstavujú tak jedinečný príklad fungovania dvoch vitamínov.

Kyselinu listovú tvorí p- aminobenzoová kyselina, L- glutamát a 2- amino- 4- hydroxypteridín. Kyselina listová sama o sebe nie je biologicky aktívna, preto musí byť po príjme stravou najprv syntetizovaná. Aktívnou formou je 5,6,4,8- tetrahydrofolát, ktorý vzniká z folátov postupnou redukciou pri spotrebe dvoch molekúl NADPH s 7,8-dihydrofolátov, ktoré sú medziproduktmi.

Celkové zásoby folátov v ľudskom tele sú na základe kinetických štúdií s označenou kyselinou listovou odhadované na 20 - 70 mg. Z toho polovica je uložená v čreve a zvyšná časť je rozdelená medzi mitochondrie a cytozol. 10 - 90 μg/ deň je vylúčených žlčou a výnimočne pri zápalovom ochorení čriev je prakticky celé množstvo spätne resorbované.

Zdroje kyseliny listovej

Dobrými zdrojmi kyseliny listovej sú droždie, obilniny, šaláty, mäso, ovocie a orechy. Nedostatok kyseliny listovej patrí k najčastejším nedostatkom vitamínu v západných industriálnych krajinách. Pri modernom spracovaní potravín sa stráca až 90% vitamínov, minerálov. Kyselina listová je labilnou látkou. Skladovaním, svetlom, kyslíkom a teplom je poškodená značne veľká časť tohto vitamínu.

Prakticky vo všetkých výskumoch sa našiel úzky a inverzibilný vzťah medzi folátmi a homocysteínom, čo na základe biochemických súvislosti v metabolizme nie je žiadne prekvapenie.

Meranie hladiny kyseliny listovej je možné v erytrocytoch a v plazme. Lepším spôsobom je práve získavanie údajov z erytrocytov, keďže foláty zostávajú v erytrocytoch približne 100 dní. Kvôli tejto životnosti je menej senzibilným indikátorom pre vznikajúci možný nedostatok.

Vitamín B12

Štruktúra kyanokobalamínu bola objavená v roku 1955 pomocou interferencie Dorotou Crowfoot-Hodgkinovou a tým umožnila neskoršie syntetické spracovanie tohto vitamínu na terapeutické účely. V molekule vitamínu B12 je na centrálnom mieste kobalt. Základná štruktúra pozostáva zo štyroch redukovaných pyrolových kruhov, ktoré sú pomocou dusíkatých atómov položené na centrálnom atóme kobaltu. K tomu je pripojený 5,6- dimetylbenzimidazolribozid cez mostíky k štvrtému pyrolovému kruhu.

Kyanokobalamín - syntetická forma viatmínu B12

Kobalamín sa nachádza v organizme, podobne ako kyselina listová, vo viacerých zlúčeninách. Najdôležitejšie sú vo forme dvoch hlavných koenzýmov - metylkobalamín a adenozylkobalamín, ale tiež ako hydrokobalamín, nitritkobalamín. Terapeuticky sa používa len hydrokobalamín a kyanokobalamín, ktorý sa v tele premieňa na metylkobalamín a adenozylkobalamín.

Kobalamín môže byť syntetizovaný len baktériami. Existuje len niekoľko málo potravinových organizmov, ktoré to dokážu. Propionibacterium, Bifidobacterium a Lactobacillus túto schopnosť majú. Komerčne je vitamín B12 produkovaný druhmi Pseudomonas denitrificans, Bacillus megaterium a propionibaktériami. Medzi zástupcov bifidobakterií produkujúcich kobalamín patrí B. adolescentis (0,35 ng/ml), B. bifidum (0,65 ng/ml), B. breve (0,49 ng/ml), B. infantis (0,39 ng/ml) a B. longum (0,46 ng/ml). Z tohto dôvodu je živočíšna strava (mlieko, ryba, pečeň, vajcia a mliečne produkty) veľmi dobrým zdrojom, pričom kobalamín je viazaný v proteínoch. V žalúdku je uvoľnený pepsínom. Vitamín B12 sa nenachádza v rastlinnej strave alebo len vo veľmi nízkych množstvách.

Obzvlášť v pečeni, vo svaloch a v obličkách sa ukladá množstvo kobalamínu. Denná strata kobalamínu do moči je menej ako 1μg. Približne 1,4 μg vitamínu B12 je uvoľnených za deň z pečene do žlče a veľká časť z toho je spätne resorbovaná. Celková zásoba kobalamínu v tele je približne 3 až 5 mg.

Homocysteín a vitamín B12

Vitamín B12 slúži ako kofaktor metionínsyntázy, determinuje aktivitu tohto enzýmu a určuje rýchlosť remetylizácie homocysteínu na metionín. Pri remetylizácii homocysteínu na metionín prenáša 5- metyl- THF svoju metylovú skupinu na kobalamín. Potom sa táto metylová skupina prenáša na homocysteín.

Homocysteín je pri nedostatku kobalamínu často zvýšený, ale nedostatok kyseliny listovej je silnejším determinantom, hlavne u mladších subjektov. U starších sa posúva tento vplyv na vitamín B12.

Najčastejšou príčinou nedostatku B12 je malabsorbcia. Malabsorcia spôsobuje zápaly žalúdočnej sliznice po operáciách a interferenciu absorpcie kobalamínu, napríklad liečbou omeprazolom.

Ukázalo sa, že homocysteín je lepší na dokázanie nedostatku kobalamínu ako určovanie celkového vitamínu B12 z plazmy. Od 11 μmol/l homocysteínu sa musí predpokladať s možnosťou intracelulárneho nedostatku kobalamínu a takisto aj kyseliny listovej. Hodnota platí pre deti a mládež.