Rakovina a rodina

Rodina ako sociálna skupina má na pacienta vo väčšine prípadov najväčší spoločenský vplyv. Je to zároveň sieť primárnej sociálnej opory. Rodina môže plniť funkciu prevencie choroby, a to tým že ľudia, ktorí žijú v rodine sú častejšie druhými ľuďmi donucovaní a pobádaní k návšteve lekára. Napríklad u včas diagnostikovaného nádoru hrubého čreva alebo konečníka má pacient oveľa väčšiu šancu na uzdravenie a tým aj na prežitie. Prítomnosť ochorenia pôsobí na rodinný život prevažne negatívne. Menia sa sociálne role v rodine a transformuje sa jej štruktúra. Do akej miery sa tieto zmeny vyskytnú, závisí na adaptabilite rodiny. Adaptabilita rodiny znamená rozsah flexibility a schopnosti rodinného systému meniť svoju štruktúru moci, úlohy a pravidlá vzťahov v závislosti na situačnom strese spôsobenom vážnou chorobou, napríklad rakovinou.

Podpora zo strany najbližších a naopak

Vážnejšie ochorenia ako rakovina vyvolávajú spravidla obavy ostatných členov rodiny, súcit alebo smútok. Fungovanie rodinného života je narušené viac, ak je chorý človek hospitalizovaný a pokiaľ sa jedná o dominantného člena rodiny. V prípade už zmienenej rakoviny hrubého čreva je chorým takmer vždy dospelý človek. Dobré rodinné vzťahy sú jedným z najvýznamnejších činiteľov priaznivého vývoja choroby. Pocit podpory, vedomie, že na chorého niekto čaká, posilňuje motiváciu k liečbe a zabraňuje prílišnému úpadku do depresií a beznádeje. Navyše sa zistilo, že tí pacienti, ktorých na ceste choroby niekto sprevádza, sa dožívajú dlhšieho veku ako tí, ktorí zostávajú sami.

Rakovina veľmi zasiahne do fungovania najbližšej rodinu chorého. Zatiaľ čo môžeme povedať, že pacient má opraty svojho uzdravovania vo svojich rukách, ostatným členom nezostáva než len prizerať sa vývoju choroby. Samozrejme môžu a mali by chorému členovi rodiny pomáhať a povzbudzovať ho v každej situácii do ktorej sa dostane počas liečby.

Príbuzní prechádzajú rôznymi fázami vyrovnávania sa s chorobou rovnako ako pacient. Rozdiel je však v rýchlosti, akou jednotlivými fázami prechádzajú. Väčšinou sú o niečo pozadu za chorým, takže ho často zdržujú a vracajú späť na miesta, kde už bol. Chorý tak môžu paradoxne pomáhať svojim blízkym v prekonanie určitej fázy a ku konečnému prijatiu faktu choroby. Preto aj členovia rodiny často potrebujú odbornú podporu a povzbudenie v ťažkej situácii.

Zmeny vo fungovaní rodiny

Často sa stáva, že členovia rodiny, ktorí neuspokoja svoje vlastné potreby, sú menej schopní starať sa o pacienta a častejšie majú sami fyzickej a psychickej problémy. Existuje pravidlo deväťdesiatich a desiatich. Pri prítomnosti závažnej choroby sa pacientov život z 90 percent zmení a pacient si zachová iba desať percent zo svojho bývalého života. Na druhej strane sa ľudia z pacientovho blízkeho okolia zmenia iba z desiatich percent a zachovajú si deväťdesiat percent zo svojich bývalých životov (prácu, domáce povinnosti, každodennú rutinu a podobne).

Taktiež partnerský a manželský život prechádza počas nádorového ochorenia množstvom závažných zmien, ktoré môžu viesť k rozchodom alebo rozvodom. Zmena v sexuálnom živote je vždy individuálna vec, psychologický stres spojený s rakovinou môže znižovať libido. Taktiež vedľajšie účinky liečby a symptómy sprevádzajúce chorobu môžu byť prekážkou v rozvoji telesného vzťahu.

Ak choroba zasiahne do rodinného a manželského života, tak že naruší fungovanie a zvládanie konfliktov v rodine, je vhodné obrátiť sa na odborníkov z oblasti rodinného a manželského poradenstva. Manželská terapia sa snaží pomôcť partnerom adaptovať sa týmto novým podmienkam a nájsť optimálne formy ďalšieho spolužitia.

Taktiež sa odporúča informovať o chorobe v celom rozsahu deti v puberte a dospelých potomkov. Rodinní príslušníci spoznajú, keď niečo nie je v poriadku a môžu si predstavovať skutočnosť ďaleko horšiu, ako v skutočnosti je. Preto ich treba informovať o aktuálnom stave a pripraviť ich na všetky možné alternatívy, ktoré počas liečenia môžu nastať.

Zvládanie alebo podliehanie záťaži závisí od veľkého množstva faktorov. Skúsenosť rodiny a stratégie zvládania záťaže použité v minulosti do určitej miery predurčujú reakciu rodiny. Kľúčové dimenzie rodinného fungovania, ktoré musia byť brané na zreteľ zo sociokultúrneho a psychologického hľadiska sú:

• Otvorený / uzavretý komunikačný štýl (informatívne aj emotívne)
• Flexibilné / rigidné role
• Organizovaná / chaotická celková štruktúra
• Rozdelenie moci a kontroly v rodine
• Funkčnosť užšej časti rodiny a vzťah medzi jej členmi
• Dostupnosť podpory od širšej rodiny, priateľov, spoločnosti
• Povaha a vývoj choroby samotnej
• Neočakávané udalosti (strata zamestnania, finančné problémy, sťahovanie)