Imunitný systém a rakovina

Integrálnu súčasť imunitného systému (IS) – i keď ide o cudzie bunky - tvoria bunky mikroorganizmov, ktorých je v zdravom tele človeka až 10¹⁴, čo je 10x viac, ako humánnych buniek. Z hmotnosti dospelého človeka tvoria mikroorganizmy cca. 1,5 kg. V ľudskom tele žije asi 1 000 druhov mikroorganizmov, pričom počet druhov závisí aj od spôsobu života, najmä od stravovania.

V tomto pestrom svete dominuje 30-40 druhov. Väčšina mikroorganizmov sú baktérie, 97% všetkých druhov sú anaeróby (Bacteroides, Bifidobacterium, Eubacterium, Fusobacterium, Clostridium, Lactobacillus), iba 3% sú aeróbne (fakultatívne anaeróby: Escherichia , Salmonella, Enterococcus, Staphylococcus, Streptococcus, a tiež aeróbne huby a kvasinky, z nich v prvom rade Candida albicans – za bežných okolností v nehýfovej forme ako neškodný komenzál).

Najväčšia časť mikróbov sa vyskytuje v hrubom čreve človeka. Spoločná existencia mikroorganizmov a lymfatického tkaniva makroorganizmu vytvára symbiózu. Táto symbióza poskytuje pre hostiteľa imunoregulačné výhody, konkrétne: podporu aktívnej tolerancie neškodných antigénov. Probiotické mikroorganizmy znemožňujú osídlenie čreva choroboplodnými mikroorganizmami, čím udržiavajú sliznicu čreva a črevný imunitný systém v stave neustáleho imunitného dozoru.

Probiotiká môžu mať nešpecifický a špecifický vplyv na imunitnú odpoveď:

•  nešpecifický – ovplyvňujú syntézu imunoregulačných cytokínov, stimulujú cytotoxickú a fagocytárnu aktivitu buniek IS.
•  špecifický – stimulujú tvorbu protilátok IgG a IgA, potláčajú produkciu IgE.

Imunitný systém čreva

Primárna funkcia gastrointestinálneho traktu (GIT) je trávenie a absorpcia nutrientov. Ďalšou signifikantnou úlohou GIT je eliminácia škodlivých reakcií, vzniknutých pri trávení. Najdôležitejším mechanizmom tejto imunitnej funkcie je indukcia orálnej, slizničnej tolerancie. Súčasťou obrannej funkcie GIT je aj slizničná bariéra.

Imunitný systém (IS) má schopnosť rozpoznávať „vlastné“ (bunky, štruktúry, produkty) od „nevlastného“. Všetko čo je identifikované za nevlastné (non-self) je ničené a odbúravané a všetko čo je snímané ako vlastné (self) je súčasne chránené. Počas fylogenézy sa vyvinuli mechanizmy, vďaka ktorým slizničná imunita akceptuje aj non-self štruktúry.

Slizničná imunita zahŕňajúca všetky slizničné povrchy sa nazýva jednotný slizničný imunitný systém (mucosa-associated lymphoid tissue - MALT), má veľkosť cca 400 m² s nahromadením až cca 80% všetkých lymfatických tkanív a buniek IS. S črevom asociovaný slizničný IS sa nazýva GALT (gut-associated lymphoid tissue). Tento systém má jedinečné vlastnosti: dokáže tolerovať vlastnú mikroflóru a senzibilizujúce zložky potravy, súčasne odstráni patologické mikroorganizmy. V GALT hrá významnú rolu fyziologická mikroflóra, ktorá má aktívny vplyv na zdravie človeka – napr. tvorí vitamíny, inhibuje nadmierný rast patogénov, metabolizuje žlčové kyseliny a alkohol.

Podľa štruktúry GALT delíme na :

• organizovaný slizničný lymfatický systém (OSLS)
• difúzny slizničný lymfatický systém (DSLS)

Organizovaný slizničný lymfatický systém

Pozostáva z Peyerových plakov, ktoré sú lymfoepitelové štruktúry tenkého čreva. Na povrchu Peyerových plakov prebieha prvotné vychytávanie, opracovanie antigénov a taktiež indukcia syntézy IgA. Nad plakmi sa nachádzajú špecializované membranózne (M) bunky. Tieto črevné epitelové bunky (IEC) na rozdiel od ostatných nemajú mikroklky a majú plochý tvar. M-bunky pasažujú makromolekuly
a mikroorganizmy do Peyerových plakov pomocou pinocytózy. Okrem B-lymfocytov v tejto oblasti sú prítomné aj iné antigén-prezentujúce bunky (APC) ako sú: dendritové, folikulárne dendritové bunky a makrofágy. Po aktivácií IgA prekurzorových B-lymfocytov a Th-lymfocytov, sa tieto bunky presúvajú typickým spôsobom (homing) do iných oblastí lymfatického tkaniva, opúšťajú oblasť Peyerových plakov.

Difúzny slizničný lymfatický systém

Nevyvoláva nahromadenie imunitných buniek. Tento systém je rozdelený z hľadiska lymfocytov na :

• intraepitelové lymfocyty (IEL)
• lamina propria lymfocyty (LPL)

IEL bunky sa nachádzajú nad bazolaterálnou membránou a medzi jednotlivými IEC. Majú úzky kontakt s črevným obsahom a antigénmi, ktoré prekonávajú epitelovú bariéru. T-lymfocyty tvoria 95% všetkých IEL buniek, zvyšok predstavujú NK bunky. T-lymfocyty (s TcRγδ) využívajú na prezentáciu antigénov atypické tzv. CD1d molekuly. CD1d slúži na prezentáciu proteínov teplotného šoku, alebo iných lipidových a lipoproteínových komponentov baktérií, prípadne antigénov.

LPL bunky zahŕňajú predovšetkým B-lymfocyty a plazmocyty. Z nich 80% produkuje IgA, 15% produkuje IgM a len mizivý počet IgG. Väčšiu časť populácie buniek tvoria B-2 B-lymfocyty, ktoré sem migrovali z Peyerových plakov. Menšia časť pozostáva z B1 B-lymfocytov. Subpopulácia T-lymfocytov obsahuje predovšetkým pamäťové bunky, ktoré exprimujú na povrchu transferínový receptor. LPL T-lymfocyty na rozdiel od periférnych T-lymfocytov po aktivácii produkujú najmä cytokíny (tie sú zodpovedné za vysokú syntézu IgA) a majú sklon k apoptóze (čo slúži ako regulačný mechanizmus predchádzania zápalu).