Rakovina prostaty

Prostata obklopuje hornú časť močovej rúry (uretry), cez ktorú vyteká moč z močového mechúra navonok. Prostata má skoro také isté rozmery a tvar ako gaštan; u dospelého muža váži 20 g. Aby správne pracovala, prostata potrebuje mužské pohlavné hormóny (androgény). Hlavný mužský pohlavný hormón je testosterón, ktorý sa tvorí najmä v semenníkoch (testes). Malá časť androgénov sa tvorí v nadobličkách.

Funkcia prostaty

Funkciou prostaty je tvorba výlučkov, ktoré sú potrebné na výživu a transport spermií (mužských pohlavných buniek). Zo semenníkov putujú spermie cez kanáliky označované ako semenovody do hornej časti prostaty, kde do každého semenovodu vyúsťuje kanálik zo semenných mechúrikov, žliazok ležiacich nad prostatou. Spermie a tekutina so semenných mechúrikov sa potom zmiešajú a spolu s výlučkami prostaty tvoria semennú tekutinu, ktorá sa vylúči počas ejakulácie do močovej rúry a odtiaľ cez penis (mužský pohlavný úd) navonok.

Choroby prostaty

Prostata je náchylná na tri časté choroby:

• zápal prostaty (prostatitis),
• benígna prostatická hyperplázia,
• rakovina (karcinóm) prostaty.

Zápaly prostaty

Zápalová choroba prostaty sa označujú názvom prostatitis. Podľa priebehu možno zápaly prostaty rozdeliť na dve rozdielne choroby - akútnu a chronickú. Akútny zápal prostaty charakterizujú horúčky so zimnicou, bolesti na hrádzi (oblasť medzi ritným otvorom a mieškom) a ťažkosti pri močení (časté a urgentné močenie). Našťastie pokoj na lôžku, protizápalové lieky a zvýšený príjem tekutín obvykle vyliečia akútny stav. Ak sa však akútny zápal správne nelieči, môže prejsť do chronického.

Chronický zápal prostaty má zdĺhavý priebeh. Muži s chronickým zápalom prostaty sú obvykle mladší ako 50 rokov (na rozdiel od pacientov s benígnou prostatickou hyperpláziou a rakovinou prostaty). Sú dva typy chronického zápalu: chronická bakteriálna a chronická nebakteriálna prostatitis. Oba typy sa prejavujú podobnými príznakmi: bolesti na hrádzi, v semenníkoch, v pohlavnom úde a v oblasti močového mechúra, bolesti pri močení a ejakulácii a časté močenie. Liečba bakteriálnej formy vyžaduje vhodné protibakteriálne lieky, pri nebakteriálnej forme môžu pomôcť podporné postupy, vrátane zmeny životného štýlu (zníženie stresových situácií, relaxačné cvičenia, diéta) a psychoterapia.

Benígna prostatická hyperplázia

U väčšiny starších mužov dôjde k zväčšeniu prostaty, chorobe označovanej ako benígna prostatická hyperplázia (skratka BPH). Benígny znamená, že ide o nerakovinovú, nezhubnú chorobu a hyperplázia hovorí o nadbytočnom raste buniek prostaty. Výskyt BPH je častý, takmer u každého druhého muža staršieho ako 50 rokov sa vytvoria príznaky BPH. I keď rakovinu prostaty charakterizuje nadbytočný rast buniek, treba zdôrazniť, že BPH k nej nevedie. 

Pri BPH zväčšená prostata stláča močovú rúru (uretru) a vzniká prekážka v odtoku moču z močového mechúra. Spočiatku močový mechúr silnejšími sťahmi vyrovnáva prekážku, neskôr sa vyčerpá a močový mechúr sa úplne nevyprázdni, zostáva v ňom zvyškový moč. V tomto štádiu sa močový mechúr rýchlejšie naplní a pacient často močí cez deň i v noci. Neskôr pribudnú ďalšie príznaky dolných močových ciest: urgentné močenie (ťažkosti s oddialením močenia), chabý a prerušovaný prúd moču, odkvapkávanie moču po ukončení močenia a pocit neúplného vyprázdnenia močového mechúra. Zväčšená prostata môže príležitostne krvácať do močového mechúra, krvácanie je obyčajne nebolestivé. Prítomnosť krvavého moču vyžaduje okamžitú návštevu urológa. BPH sa lieči podľa závažnosti príznakov buď medikamentózne alebo chirurgicky, tzv. prostatektómiou.

Rakovina prostaty

Na rozdiel od BPH, pri ktorej nadbytočný rast sa obmedzuje na prostatu, rakovinu charakterizuje nekontrolovaný rast nenormálnych buniek, ktoré môžu nahradiť normálne bunky prostaty a v niektorých prípadoch sa šíriť aj do iných častí tela. Obe choroby - BPH a karcinóm prostaty - sú časté a ovplyvňuje ich prítomnosť mužských pohlavných hormónov. Príležitostne sa môžu obe choroby vyskytnúť súčasne.

V ľudskom tele sú miliardy buniek. Normálne bunky rastú a delia sa, aby vytvorili nové bunky. Bunky obyčajne robia svoje funkcie určitý čas a potom zomierajú. Tento proces pomáha udržiavať zdravé telo. Niekedy však bunky nezomrú, delia sa a tvoria nové bunky, ktoré telo nepotrebuje. Bunky tvoria masu tkaniva označovanú ako nádor alebo tumor. Nádory môžu byť benígne alebo malígne. Benígne nádory nemajú charakter rakoviny. Bunky benígnych nádorov sa nešíria do ostatných častí tela. Spravidla sa dajú odstrániť a ak sa celkom odstránia, znova sa neobjavia. Príkladom benígnych nádorov je benígna prostatická hyperplázia (BPH). Delením buniek prostata rastie, stláča močovú rúru a spôsobuje ťažkosti pri močení. U niektorých mužov s BPH ťažkosti môžu byť závažné a vyžadujú operačné odstránenie tkaniva BPH.

Malígne nádory, zhubné nádory sú už rakovina, ich bunky sú nenormálne. Delia sa nekontrolovane a bez akýchkoľvek pravidiel a nezomrú. Môžu prerastať do okolitých orgánov a ich poškodiť. Ak rakovinové bunky vstúpia do krvného riečiska alebo lymfatického systému môžu sa z primárneho ložiska šíriť a tvoriť nové (druhotné, sekundárne) nádory v iných orgánoch. Šírenie rakoviny sa označuje ako metastázovanie a sekundárny nádor ako metastáza.

Ak sa rakovina prostaty šíri mimo prostatu (metastázuje), nádorové bunky sa najprv nájdu v lymfatických uzlinách. Odtiaľ sa môžu šíriť do vzdialených orgánov, ako sú kosti, pečeň, pľúca a pod. Nové, sekundárne nádory – tzv. metastázy - majú tie isté nenormálne bunky ako primárny nádor. Napr. rakovina prostaty sa často šíri do kostí; rakovinové bunky v kostiach sú bunky rakoviny prostaty nie rakoviny kostí.